Návšteva.KuramaxHeie

11. prosince 2011 v 19:40 | Benjamin |  Yaoi poviedky
,,Pol šiestej večer,daľší deň za mnou...",povedal si 23-ročný Shuichi Minamino,mladíkk ktorý práve vošiel do svojho bytu.Prázdneho.Nik ho nevítal.Ani priateľka,ani domáce zvieratko.Nikto.Snáď je na tomto svete úplne sám??Nie,veď má matku,nevlastného otca,brata a priateľov s ktorými si zažil krušné chvíle.Ale stále mi niečo chýba,pomyslel si sediac za stolom.A presne vedel,čo to je.Je to ako búrka nad pokojným oceánom jeho života,ktorá sa kedykoľvek zjaví.Áno,on.Spomenulsi,ako ho minule prišiel navštíviť Yusuke s Keiko nesúcou malú 4mesačnú Genkai,dievčatko,ktoré sa im narodilo.Pamätal si na vetu,ktorú vtedy Keiko povedala:,,Oh,Kurama-kun,myslela som už,že tu bude budúca pani Minamino."Vtedy sa len pousmial.A keď sa neskôr ozvalo hladné bruško malej Genkai a Kurama a Yusuke osameli,podpichoval ho:,,Hej,Kurama,ako vidíš,ja som sa už činil.A čo ty??Kedy už aj ty začneš??Bol si predsa chalan s obrovskou fanúšikovskou základňou dievčat,nehovor mi,že by nejaká...",,Yusuke,"začala, ,,ďakujem,ale na vzťah nie som pripravený....",,TY?!",smial sa Yusuke, ,,ty si bol najdospelejší chalan z nás všetkých troch.A ty že nie si...?!",,Yusuke,ja..nie ..som..schopný...milovať...ženu..",vysúkal zo seba.,,Čožééé...?"Nedoplo mu to...Je to ešte stále dieťa so strniskom...,,Počkať....ty si...TY si GAY?!",spýtal sa Yusuke,s nie práve tichým tónom, ,,to si akože na chlapov?!"A rehotal sa.Zachvílu ale prestal.To ho Keiko zo zadu päsťou udrela päsťou po hlave.,,Yu,ty hlupák.to nie je vtipné!!Kurama-kun,ospravedlň ho,prosím,"pozrela sa na Yusukeho,ktorý sa krčil na zemi a vravel si pre seba,,Bože,čím je tá ženská staršia,tým je silnejšia...Toto bol Toguro na 85%!!",,Je to hlupák, ale ver,že ťa budeme podporovať vo všetkom,čo ti príde správne pre tvoje dobro.",,Dakujem,ale takúto jeho reakciu som čakal,takže sa nemáš za čo ospravedlňovať.."A ked odchádzali tak sa Keiko ešte raz ospravedlnila.
Spomienska skončila,a bol opäť sám v kuchyni.Už rok s aneukázal,zas sa túla niekde v Podsvetí,a ani ho nenapadne sa zastaviť.Najviac chcený v škole??To hej,ale nikdy necítil potrebu ísť na rande s dievčaťom.Radšej bol doma a čítal si.A dúfal,že sa objaví ten,ktorého každý večer od svojich 14-tich rokov čakával.Sám sa s tým nakoniec vyrovnal.Ale túžil stále.
Druhá spomienka.Sedel u matky a rozprávali sa,až matky narazila an jeho najneobľúbenejšiu tému:,,Shuichi,prečo nemáš neaké dievča??Lebo ak si nemôžeš násť tak moje kamarátky majú dcéry v tvojom veku a keby si chcel....",,Mami,prosím ťa,nehajme to tak.Ale subujem,že ak si nájdem dievča,a bude to vážne,tak ti ju prídem predstaviť.",,Spolieham na teba,Shuichi,"usmiala sa.Ďaľšia spomienka skončila.Dievča a deti mať teda určite nebudem.Mohol by som sa vráti do Podsvetia ale len na pár mesiacov,a to by mi spôsobilo veľké problémy...Vstal s Šiel do izby.Zavadil pritom phľadom o nástenku,kde mal pár fotiek.Na jednej boli všetci štyria aj s Keiko,Botan a Koenmov.Na druhej bol on a Heie.On mal opreté lakte o múr a Heie sa opieral chrbtom o múr.Pozerali do diaľky.Do budúcnosti.Ale netušil však,že jeho budúcnosť bude pretrhnutá na pol.Ach,prečo to je také ťažké?Prečo všetko nie je večné?Prečo sú medzi nami toľké prekážky?Prečo si len tak bezcitný?Heie?!
Prešiel do kychune a na mysli mal len dve slová:Krásne bezcitný...Umyl riady a šiel s aprezliecť do pyžama.Ešte chvílu premýšlal nad povinnostami z práce.Niekedy sa pozrel von oknom a čakal že na strome uvidí stáť tu známu malú postavu.Ale nebolo tam nič,len lístie kmitajúce sa vo vetre.Prešiel sa pozrieť na nástenku.Ale niečo tam chýbalo.Fotka s Heiem!V tme sa otočil a niečo ho stiahlo za jeho ryšavé pramene smerom dolu.Pocítil horúce pery a bolesť korienkov vlasov.Studená ruka an jeho chrbte a vlhký pocit v ústach.Takto asi chutí láska.Zahrabol do vlasov.Tie vzpriamené vlasy,ktoré tak túžobne čakala a svalnatý chrbát.Zrazu sa ocitol bez trička z pyžama.Cítil horúcu kožu druhého človeka.Potom obe ruky na svojich bokoch a letel na postel.Opäť horúce pery a jednu ruku v jeho červených vlasoch adruhú na chrbte.Prvá ruka ho bolestivo zatiahla za končeky vlasov a on vydal ston.Osôbka sa zasmiala a za neustáleho ťahania vlasov mi prilepila ústa a bozk spečatila jazykom.To ťahanie vlasov a teplý dych štekliaci krk mu rozlievali po hrudi teplý pocit,na ktorý tak dlho čakal.Hosť,ktorý sa pozve sám,aj tak je čakaný.Tento poťah bol silný,zastonal a už ležal na posteli a nad ním na kolenách a ľaktoch opretý usmiavla sa jeho miláčik.,,Heie...",daľšie potiahnutie za vlasy.Ston a bozk.A potom veta:,,Načo som si dával to pyžamo?!!"
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Zobudil ho budík.7 hodín.Posteľ prázdna.Papierik na stolíku.Prídi niekedy do Podsvetia.Koenma sa na teba pýtal.Hm..usmial sa.Pozrel sa na balkón a tam zbadal niečo biele.Heieho límec.ó,myslím že to bude oveľa skôr ako v podsvetí.Pre toto si prídeš...A schoval si ho do vrecka.S výbornou náladov ako znovuzrodený išiel do práce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama